Jednoduchšie a prirodzenejšie

K najväčším nepriateľom drevených konštrukcií patria vlhkosť a UV žiarenie, pričom k obom sa dá postaviť dvojakým spôsobom – buť bojovať a brániť sa, alebo ich brať ako prirodzené a prispôsobiť sa. V ostatnom čase, zdá sa, začína pri drevostavbách prevládať druhý prístup. Čoraz viac drevom obložených fasád napríklad ostáva bez povrchovej úpravy. Triesloviny obsiahnuté v mnohých drevinách (napríklad agát, dub či často používaný červený smrek) majú totiž schopnosť drevo ochrániť – pôsobením UV žiarenia sa tenká vrstva na povrchu dreva zmení a ďalej funguje ako prirodzená ochrana zvyšného materiálu. Stačí len prijať fakt, že staré drevo pôsobením slnka a vlhkosti zosivie a fasáda nebude mať navždy farbu nového nábytku. Ak sa s touto skutočnosťou nezmierite, neostáva vám iné, než pravidelne natierať alebo sa spoľahnúť na staré dobré omietky.

Podobný je aj prístup k vlhkosti – tá totiž drevu škodí len vtedy, ak nemá možnosť sa vysušiť. Základom je teda dobré vetranie všetkých drevených konštrukcií – viditeľných aj skrytých. Konštrukciám drevostavieb škodí najmä vlhkosť obsiahnutá vo vzduchu – vodné pary, ktoré sa v dome bežne produkujú a majú tendenciu vstupovať do obvodových stien. Pôvodný prístup – vlhkosť do konštrukcie vôbec nepustiť (takzvané difúzne uzavreté systémy), čoraz častejšie nahrádza opačný – nechať vlhkosť cez konštrukciu voľne prestupovať (takzvané difúzne otvorené systémy). Princíp difúzne otvorených konštrukcií vychádza z predpokladu, že trocha vlhkosti, ktorá sa do konštrukcie zo strany interiéru dostane, nenarobí šarapatu, ak sa na strane exteriéru z konštrukcie zasa odvetrá.

Stavba dreveného domu ide naozaj rýchlo, táto rýchlosť sa dá ešte zvýšiť prefabrikáciou, teda predpripravením konštrukčných celkov (napríklad stenových panelov) vo výrobných dielňach.

 V diskusii o tom, či je pri drevostavbách výhodnejšia difúzne otvorená, alebo uzavretá konštrukcia, má každá na svojej strane odborníkov, ktorí svoj názor vedia podporiť argumentmi aj skúsenosťami. Iste, oba varianty môžu dobre fungovať. Dôležité je len zaručiť, že do konštrukcie nebude na vnútornej strane vstupovať viac vlhkosti, ako z nej môže na vonkajšej strane uniknúť. A tu je práve Achillova päta difúzne uzavretých konštrukcií – nevyhnutným predpokladom ich správneho fungovania je totiž bezchybne zrealizovaná parotesná fólia na strane interiéru, bez škár, neprelepených spojov či dodatočne vytvorených otvorov (napríklad pri vedení inštalácií). Túto podmienku nie je jednoduché dodržať, preto sú pre mnohých architektov aj stavebné firmy bezpečnejšie difúzne otvorené konštrukcie, ktoré sú vo svojej podstate jednoduchšie. OSB dosky s prelepenými škárami vo funkcii parobrzdy sú totiž v praxi spoľahlivejšie než fólie, ktoré sa môžu ľahko narušiť elektroinštaláciami alebo potrhať pri stavebných prácach, navyše často bývajú nedostatočne zlepené.

 V oboch prípadoch však musí byť vnútorný plášť domu vzduchotesný – aj keď difúzne otvorená konštrukcia zvládne väčší prestup vlhkosti, neporadí si s množstvom vodných pár, ktoré by do nej vnikali škárami a dierami (škárou širokou len 1 mm a dlhou 1 m môže prejsť denne až 6 l vody vo forme pary!). Preto je vhodné dať si urobiť takzvaný blower door test. Nameraná hodnota by pri bežnom nízkoenergetickom dome mala byť n50 ≤ 1 (to znamená, že pri pretlaku 50 pascalov neunikne z budovy za hodinu viac vzduchu, ako je jej vnútorný objem), pre energeticky pasívny dom musí byť táto hodnota dokonca nižšia ako 0,6.

Tento obsah bol zaradený v Stavby z dreva. Zálohujte si trvalý odkaz.

Komentáre sú uzavreté.