Vodorovné hydroizolácie proti zemnej vlhkosti v stenách alebo pod stenami sa vkladajú do ložných škár muriva minimálne v jednej vrstve. Všetky vonkajšie a vnútorné steny musia mať aspoň jednu vrstvu izolácie, ktorá sa umiestňuje pod ložnú plochu muriva a musí siahať až po osadenie základov, aby sa dala spojiť so zvislou hydroizoláciou. Odporúča sa použiť ďalšiu vodorovnú hydroizoláciu v prvej ložnej škáre nad podlahou, aby sa z prechodne mokrej pivničnej podlahy, najmä počas výstavby, nedostala vlhkosť do stien.
Vhodná je aj ďalšia horná hydroizolácia približne vo výške 30 cm nad terénom ako ochrana stien pred striekajúcou vodou počas výstavby, kým sa nedokončí zvislá hydroizolácia. Zvislé hydroizolácie, ktoré chránia steny proti zemnej vlhkosti pod terénom, sa realizujú buď ako nátery nanášané za studena alebo zahorúca, alebo ako nalepené či zvarené pásy. Nevhodné sú bitúmenové pásy bez ochranného posypu. Podklad pre zvislé hydroizolácie musí byť rovný, pevný, očistený a zvyčajne suchý, betónové plochy musia byť rovné a s uzavretým povrchom.
Steny z pórovitých stavebných materiálov treba vyrovnať maltou, pričom prax ukazuje, že murované plochy z hladkých murovacích prvkov s vyplnenými a zahladenými škárami sú ako podklad za určitých podmienok vhodnejšie ako nekvalitne a v tenkej vrstve nanesená omietka (vzhľadom na riziko odlúpnutia hydroizolácie spolu s omietkou). Všetky zvislé hydroizolácie treba prepojiť s vodorovnými tak, aby nevznikali vlhkostné mostíky.
Zaizolované plochy vonkajších stien sa môžu zakryť zeminou až po ich úplnom vysušení. Treba však dávať pozor, aby sa hydroizolácie nepoškodili. Na zásyp nie je vhodný materiál s ostrými hranami ako stavebný odpad alebo štrkodrvina. Odporúča sa použiť ochranné vrstvy proti mechanickému poškodeniu – profilované pásy, filtračné platne, celistvé platne alebo platne s otvorenými pórmi, ktoré sa na izolácii udržia tlakom zeminy alebo sa môžu prilepiť.
Hydroizolácia nepodpivničených budov
V nepodpivničených budovách sa odporúča zhotoviť najnižšiu podlahu ako stropnú konštrukciu, ktorá sa nedotýka pôdy. Studený priestor medzi stropom a pôdou sa musí v tomto prípade dostatočne vetrať a taktiež treba podlahu dostatočne zatepliť. Toto riešenie bez vodorovnej hydroizolácie je vhodné najmä pri neveľkých rozpätiach stropov, ale iba v prípade, že sa v interiéri nepoužijú podlahy citlivé na vlhko, napríklad vlysková podlaha. Štandardný spôsob riešenia hydroizolácie základovej dosky je umiestnenie priebežnej hydroizolácie nad doskou, ktorá siaha až po vodorovnú izoláciu tak, aby vzniklo aspoň 15 cm prekrytie oboch druhov izolácií.