Mohlo by sa zdať, že drevostavby ovenčujú len vavríny úspechov, ako to však v živote chodí, nič nie je ani celkom čierne, ani celkom biele. Jednou z veľkých nevýhod ľahkých drevených konštrukcií je ich nízka schopnosť akumulovať teplo a s tým spojené často nepríjemne rýchle reakcie na akékoľvek zmeny teplôt – či už vonkajších, alebo spätých s vykurovaním. Stačí, keď vonku trochu viac prituhne, a okamžite treba pridať aj na kúrení, ak priložíte do kozuba, hneď môžete pootvárať okná. S nízkou tepelnoakumulačnou schopnosťou sa spája aj notoricky známy problém letného prehrievania obytných podkroví, ktoré sú typickým predstaviteľom ľahkých drevených konštrukcií.
Ochrana konštrukčného dreva pred vlhkosťou je nanajvýš dôležitá. V poslednom čase sa pritom pred používaním izolačných fólií uprednostňujú dištancie a vetranie (napríklad zakladanie na pilótach alebo pásoch s prevetrávanou medzerou medzi domom a terénom).
Účinným riešením sú takzvané hybridné domy – k drevenému základu sa pridajú ťažké materiály a konštrukcie, ktoré dobre akumulujú teplo, a teda spomaľujú reakcie stavby na teplotné zmeny. S drevom ako prírodným materiálom sa akosi prirodzene žiada kombinovať najmä prírodné materiály, a tak sa v súčasných drevených domoch pomerne často stretávame s hlinou v rozličných podobách – či už sú to hrubé hlinené omietky, priečky z nepálených tehál, alebo hlina vložená do konštrukcií stropov a podláh. Podobne ako pri slame, aj tu je podiel zabudovanej sivej energie nízky, vysoká je však prácnosť výstavby.